NAČO, PREČO..... PRETO, LEBO NAČO mi je SAPT − aj tak pre mňa nič nerobí? PREČO ľudia nechápu, že SAPT nie je osobitný živočíšny druh a čo si sami pre seba nespravíme, SAPT za nás nespraví? PREČO  neurobia ani to minimum a neprídu na valné zhromaždenie? PREČO  nevysvetľujeme trpezlivo kolegom, aby vstúpili do SAPT a dodržiavali podmienky? PREČO nestigmatizujeme tých členov SAPT, ktorí nedodržiavajú základné etické princípy a pracovné podmienky? PREČO trpezlivo nevychovávame klientov a agentúry, a keď sa inak nedá, neodmietneme prácu? PREČO ľudia nechápu, že každá organizácia môže byť len taká dobrá ako jej členovia alebo spolupracovníci? (To platí pre SAPT ako aj agentúry.) NAČO  máme zákony upravujúce podmienky práce? PREČO ľudia používajú ako konkurenčnú výhodu nedodržiavanie oprávnených, zaužívaných, vydobytých podmienok a ničia tak výsledky úsilia ostatných, ktoré majú byť na osoh všetkých? Ako hlboko sa dá klesnúť? PREČO bez váhania zaplatíme remeselníkom cestovné náklady a my sa ich dobrovoľne vzdáme? PREČO  súhlasíme s odmenou za prácu na hodinovom základe aj pri práci mimo bydliska? (Nejako som nezachytila, že tlmočníci už ovládajú teleporting a po prijatí v Bielom dome, Washington, sa odteleportujú na konferenciu v Bratislave a večer zase naspäť na večeru v Bielom dome.) NAČO máme zákon o súdnych znalcoch, prekladateľoch a tlmočníkoch s úradne určenou výškou honorárov? PREČO klientom ponúkame nižšie ceny za overené preklady a dokonca dobrovoľne necháme v agentúrach bianco doložky a nebojíme sa dôsledkov? NAČO  máme vysoké školy vyučujúce tlmočenie a preklad? PREČO potom pripustíme, aby s nami zaobchádzali ako s pomocnou nekvalifikovanou pracovnou silou? PREČO neuvažujeme v dlhšom horizonte ako dnes a tu? (Poznám argument o tom, že deti musia jesť dnes, ale keby sme trocha vydržali, nezľakli sa a vzájomne si v núdzi pomohli, možno by sme neboli takí vydierateľní a mohli fungovať v dôstojných podmienkach.) PREČO TO píšem? PRETO, LEBO ak by som voľne parafrázovala známy príbeh tak: keď sa zlo začalo šíriť a najprv odstránilo všetkých učiteľov, som sa na volanie o pomoc odvrátil, lebo sa ma to netýkalo; tak isto som sa zachoval, keď zmizli lekári, policajti a mnohí ďalší, a keď zlo zaútočilo na tlmočníkov a prekladateľov a hlasno som kričal o pomoc, som s hrôzou zistil, že už nezostal nik, kto by mi mohol pomôcť. PRETO, LEBO ak chceme, aby si nás vážili iní, musíme si najprv vážiť sami seba.   Judita van de Watering Kramer


 

Komentáre k blogu

  • Alfréd Marek · 15. 04. 2012 o 17:31
    Veľmi dobre napísané a veľmi podnetné