Ako prežiť v divočine oneskorených podkladov, pamäťových okien, krkolomných mien, prekúrených kabín či popoludňajších útlmov? Bežecký plán na mieru si musí nájsť každý sám. Niektorým zraneniam sa však v deň „D“ dá úspešne vyhnúť aj bez vlastných slzičiek bôľu nad neodvratne zruinovanou kariérou. V nasledujúcom seriáli blogov preto začínajúcim kolegom a kolegyniam prinášam niekoľko tipov, ako zo svojich prvých tlmočníckych dobrodružstiev vyviaznuť s čo najzdravšou kožou. Tí ostrieľanejší sa so svojimi skúsenosťami môžu podeliť v komentároch!

 

1. zákon džungle: Alfou a omegou úspechu je dobrá príprava

     Žiaľ, aj v najoficiálnejších kruhoch je na Slovensku zvykom posielať tlmočníkom podklady na poslednú chvíľu, t. j. deň – dva pred tlmočením. Materiály bývajú často nekompletné alebo megarozsiahle, takže by ich v takom krátkom čase neprečítal ani Robot 5, nieto zvládnuť ich v rekordnom tempe spracovať do poctivého glosára. Navyše, Murphy nikdy nespí, takže vás spravidla zrovna večer pred tlmočením strašne rozbolí hlava alebo dostanete svoje dni, v dôsledku čoho sa váš mozog prepne do režimu bezprizorného planktónu a bude bojkotovať príjem akýchkoľvek nových informácií. Motyka úspechu síce môže vystreliť aj po ultrarýchlej príprave za jeden večer, riziko fiaska je však obrovské. Inými slovami: Na medailu talent nestačí, treba mať v nohách.

     Čo s tým teda? Ak chcete tlmočiť na istotu, zo všetkého najdôležitejšia je dobrá príprava. Mne sa osvedčila príprava v troch fázach:

 

1. dlohodobá príprava

2. príprava na slepo

3. príprava s priamymi materiálmi od zadávateľa

     1. V prvom rade ide o dlhodobú, rutinnú prípravu. Niečo ako odbehnúť si svoju  každodennú desinku. Pri tlmočení tréning pozostáva z udržiavania pamäti, no najmä z rozširovania všeobecných vedomostí a slovnej zásoby. Ide o vytváranie si akéhosi núdzového základu aj pre veľmi ad-hoc tlmočenia. Napríklad, keď sa v slúchadle ozve panický hlas stáleho klienta, že sa niečo strašne potentovalo a oni niekoho potrebujú na pľaci o dve hodiny. Frekvencia priebežných tréningov je vysoko individuálna (ja zatiaľ naivne verím, že s pribúdajúcou praxou bude klesať), no ak tlmočiť iba začínate, flákať sa naozaj nevypláca. Že už štvrtýkrát bojujete s tou istou nahrávkou a stále so svojím výstupom nie ste spokojní? Na vaše problémy pri tréningu sa vás klient zaručene pýtať nebude. Jeho otázky však môžu byť veľmi nepríjemné, keď na konferencii budete komoliť mená, prekrúcať fakty alebo namiesto tlmočenia bezradne funieť do mikrofónu.

     2.Druhú, veľmi dôležitú fázu prípravy pred konkrétnym tlmočením tvorí príprava na slepo. Netreba sedieť so založenými rukami pri Gillmorkách dúfajúc, že vám každú chvíľu zapípa g-mail s podkladmi. Akonáhle poznáte tematické okruhy tlmočenia, vyhľadajte si príbuzné glosáre, texty, videá či audionahrávky k téme a začnite si po troške vytvárať glosár v predstihu. Okrem toho, že sa lepšie zorientujete v problematike a vyňucháte najkľúčovejšie pojmy a motívy, budete mať čas si v pokoji dohľadať alebo skonzultovať prípadné nejasnosti.


 

     Navyše si vďaka časovej pohode môžete prípravu rozdeliť na viacero kratších úsekov, takže vám nevybuchne hlava z tých siedmich káv zaliatych Redbullom, ktoré spotrebujete na nárazovú jednovečernú prípravu so smazmami v bruchu, aké si pamätáte zo zhoubných předštátnicových časů. Keď sa vám potom do rúk konečne dostanú podklady od zadávateľa, prekvapivé množstvo slovnej zásoby už budete mať zvládnuté. Takže ak aj v predvečer svojho veľkého dňa s hrôzou zistíte, že sa vám materiály nepodarilo spracovať do plánovanej dokonalosti, vďaka príprave na slepo budete mať upokojujúcu istotu, že toho už aj tak veľa viete. 

     3. Tretia fáza je práca s priamymi materiálmi od zadávateľa, ktoré sa k vám často dostanú na poslednú chvíľu. Ľahko sa vám môže stať, že pre ich nárazovú rozsiahlosť skĺznete do nepríjemnej časovej tiesne. V takom prípade netreba chvatne vyžrať babičkine posledné tabletky na tlaka začať si horúčkovito tlmočiť z listu 60-stranový dokument. Rozumnejšie je spraviť si letecký prehľad o celku, t. j. uvedomiť si, aké  hlavné témy sa nachádzajú v texte. V ďalšom kroku je dobré prečítať si tie časti, v ktorých ste najmenej doma alebo vám nehovoria vôbec nič. Mne sa osvedčilo v tejto fáze zvýrazňovať si kľúčové pojmy a neznáme slová či spojenia, no zatiaľ sa nezdržiavať vyhľadávaním. To robím až po dočítaní daného textového segmentu do konca. Pri prerušovaní čítania vyhľadávaním totiž človeku často unikne hlavná myšlienková niť, ktorá je počas výkonu kľúčová. Je dôležité neutopiť sa na tri hodiny medzi jednotlivými slovíčkami, ale zamerať sa na pochopenie nosných ideí, o ktoré sa počas tlmočenia radi opriete, keď vám kedy-tedy ujde nejaké slovíčko či polveta. V akcii je lepšie približne obkecať jedno neznáme slovné spojenie, ako obrátiť hlavnú rečníkovu pointu naruby.

     Treba si uvedomiť, že poslucháči nemusia mať najlepšie znalosti v oblasti jazykového prejavu či štylistiky. Takmer určite tvšak budú mať dobré znalosti z tlmočeného odboru. Takže ak sa vám zdá, že mýliť si katódu s anódou alebo sústruh s cirkulárom je kozmetický rozdiel (veď hlavne, že rozprávate pekne), inžinier či stolár si pravdepodobne čoskoro zloží slúchadlá alebo sa bude zabávať na tom, aký ste blb. Ak máte málo času, pri práci s podkladmi sa určite vyhnite šperkovaniu akýchkoľvek formulácií. Vzácne minúty radšej venujte podstatným informáciám a spánku. Stačí, ak vec viete povedať nejako. K oslnivému krasorečneniu sa môžete vrátiť neskôr v rámci dlhodobej fázy prípravy.

     Veľmi dôležitou súčasťou tretej prípravnej etapy je aj oboznámenie sa so zoznamom hostí a rečníkov. Treba mu venovať oveľa väčšiu pozornosť, ako sa vám večer pred prvým tlmočením môže zdať. Predstavovaniu sa hostí, resp. rečníkov, sa totiž pri tlmočení nevyhnete prakticky NIKDY. Na medzinárodných konferenciách prezentujú spravidla ľudia, ktorí vo svojom odbore niečo znamenajú, rovnako do politických delegácií sa dostávajú osoby na dôležitých pozíciách. Preto je veľmi trápne, ak tlmočník komolí ich mená, nepamätá si ich tituly, funkcie, oddelenia, ktoré zastupujú, alebo ich pri tlmočení vynechá. Je to prejav neúcty. Veď si predstavte, ako by ste sa na ich mieste cítili vy. 

     Predstavovanie hostí spravidla prebieha počas prvých sekúnd alebo minút každého tlmočenia, čiže v momentoch, keď si poslucháči o vás budú utvárať prvý dojem. Ak zvládnete bez zaváhania tieto úvodné sekundy, máte prakticky vyhratú polovicu boja. Preto je fajn si aspoň zopár najkľúčovejších hráčov vopred vygoogliť a obzrieť na fotke. Pokojne si ich miniatúry aj vytlačte. Aspoň mne pomáha, keď si meno a funkciu spojím s konkrétnou tvárou. Určite sa vďaka tomu budete zároveň cítiť uvoľnenejšie, keďže z úplne neznámych vôd sa stanú vody o čosi známejšie. Pamäti môže pomôcť aj prečítanie si mien nahlas.

     Pravdepodobne aj tak nebudete schopní zapamätať si všetky nové mená a funkcie alebo ich v strese nedopliesť. Preto si pri simultánke určite zoznam vezmite so sebou do kabíny a majte ho pripravený hneď v úvode tlmočenia. Pri konzekutíve vám môže pomôcť, ak si takýto zoznam umiestnite priamo do tlmočníckeho zápisníka, napr. na tvrdú zadnú stranu, ktorú bez problémov budete vedieť nalistovať aj v prípade, že sa predtým rečník päť minút venoval kvetnatému úvodu a vy ste mlátili do notácie. Pri konzekutíve je  vhodné pri menovaní hostí zakaždým zdvihnúť zrak od zápisníka a pozrieť smerom k danej osobe. Veľavravné pohľady môžete po predstavovaných účastníkoch hádzať samozrejme aj z kabíny, auditórium však ukážku vašich prezentačných schopností za sklom žiaľ zrejme bude mať dosť v paži.


 

2. zákon džungle: Treba vedieť správne vyladiť formu

     Veru, treba, treba. Kto, s kým, prečo, ako a za koľko, sa však dozviete až v ďalšej časti tohto strhujúceho seriálu. Tak nezabudnite! Už o týždeň. Vo vašej pracovni.

 

 

 Júlia Batmendijnová

 

 

Komentáre k blogu