Do kina na preklad a tlmočenie

Štvrtok a sobota prebiehali po klasickej linke. To znamená, že štvrtok bol vyhradený špecializovaným seminárom a kvalifikačnej skúške Americkej asociácie prekladateľov (ATA). V sobotu zasa prebiehali hodinové odborné prezentácie na rôzne témy a pomedzi prestávky sa jedlo, pilo, zoznamovalo a diskutovalo. Zmena nastala v piatkovom programe, ktorý sa z hotela presunul do nádherných priestorov kina Uránia, postaveného v neo maurskom štýle. Prezentácie prebiehali v štýle konferencií TEDx a na pódiu sa vystriedalo pätnásť rečníkov, ktorí sa v priebehu dvadsiatich minút podelili s publikom o svoje skúsenosti, nápady alebo jednoducho inšpirovali.

Spísať hlásenie, o čom boli jednotlivé prednášky, by bolo nad moje sily. Rečníkov, informácií a dojmov bolo jednoducho priveľa. A úprimne, pre mňa je BP hlavne o ľuďoch a rozhovoroch, o voľnej diskusii po prezentáciách a počas prestávok. Každý, koho tam stretnem je niečím zaujímavý a po stretnutiach so zaujímavými ľuďmi sa mi život vidí vždy akýsi krajší. Vezmem to teda z iného konca. Predstavím vám dve účastníčky, s ktorými som strávila najviac času. Jedna svoju kariéru iba začína, druhá je na voľnej nohe už roky. Opýtala som sa prečo na konferenciu šli, ako sa im páčila, ktorí rečníci ich zaujali najviac, čo hovoria na cenu lístka a či sa na ňu chystajú aj o rok.

Roberta Rocchi

Roberta bola pre mňa tento rok skutočným zjavom. Veď posúďte sami: je absolventka Bolonskej univerzity, ktorá sa vo svojej diplomovej práci venovala Dobšinského rozprávkam a štyri z nich (v spracovaní E. Slobodovej) preložila do taliančiny. Akokoľvek sa mi to zdá neuveriteľné, v Taliansku sa vraj zdvíha vlna popularity slovenského jazyka. Môže za ňu slovenská učiteľka Renáta Kamenárová, ktorá tam pôsobila a ktorá dokázala študentov inšpirovať natoľko, že sa s elánom učili náš prenádherný, no z ekonomického hľadiska neveľmi efektívny jazyk. Roberta získala štipendium MŠSR a od októbra 2016 študuje na Katedre etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Počas štúdia si privyrába tlmočením  a prekladmi z nemčiny, ruštiny a slovenčiny do taliančiny. Vynikajúco tiež hovorí po anglicky (vrodená skromnosť jej však bráni, aby to v rozhovore spomenula). Zatiaľ sa venuje najmä marketingovým materiálom a obchodnej dokumentácii, no neskôr by sa rada špecializovala na medicínske alebo farmakologické texty.

Prečo šla na konferenciu?

 

Doposiaľ sa zúčastnila len talianskych univerzitných konferencií a veľmi túžila zažiť medzinárodné profesionálne podujatie. Chcela sa dozvedieť, aké sú trendy, čomu sa vyhýbať, ako sa správne prezentovať na internete a tiež nadviazať profesionálne kontakty. Mnohé veci sa naučila v škole, ale prekladateľ by sa podľa nej mal vzdelávať a rozvíjať celý život.

Ako sa jej páčila a ktorí rečníci ju zaujali najviac?

Konferencia mala podľa nej veľmi vysokú úroveň. Najmä piatkový program mal neuveriteľnú atmosféru. Každý rečník prišiel s niečím novým a zaujímavým a vnukli jej veľa podnetných myšlienok. V sobotu bola pre ňu najzaujímavejšia prezentácia Pabla Mugüerza, ktorý sa venuje prekladu medicínskych textov. Očaril ju tiež známy tlmočník Johnatan Downie, pričom ocenila, že potlačil svoj inokedy silný škótsky prízvuk, takže rozumela 95 % obsahu jeho prezentácie.  Celá konferencia bola v anglickom jazyku, ktorý ovláda skôr na pasívnej úrovni, no rozumela viac-menej všetko. Veľmi sa jej páčilo, že hoci je len začínajúca prekladateľka a ešte (podľa jej slov) nič nedokázala, všetci sa s ňou bavili ako rovný s rovným. Vďaka tomu sa nebála osloviť aj ľudí, ktorých by za iných okolností len vyplašene sledovala z kúta.

Príde aj na budúci rok?

Šla by veľmi rada, ale všetko záleží od toho, kde sa bude konferencia konať. Veľmi by jej vyhovovala Bratislava, pretože je tam dobrá infraštruktúra, letisko (ďalšie letisko čo by kameňom dohodil vo Viedni). Bratislavu si za rok štúdia veľmi obľúbila a má podľa nej ideálnu polohu na takéto podujatie.

Čo hovorí na cenu lístka?

Lístok si kúpila sama za našetrené peniaze z tlmočení a prekladov, ale dostala od organizátora študentskú zľavu, za čo je veľmi vďačná (mimochodom, Roberta bola na konferencii jediná študentka). Toto podujatie vnímala ako investíciu do vzdelania a kontaktov a veľmi by ju potešilo, keby organizátor viac spolupracoval s univerzitami. Je presvedčená, že študentov by sa nazbieralo aj viac a možno by stálo za zváženie zapojiť aj jednotlivé katedry, ktoré by lístok alebo jeho časť preplatili najšikovnejším študentom. Je to predsa v každom prípade šírenie dobrého mena. Lístok pre ňu nebol lacný, ale v porovnaní s inými podobnými konferenciami bola cena pomerne nízka.

 

Anna Martynova

Anna prekladá z angličtiny, taliančiny a francúzštiny do ruštiny a venuje sa najmä lokalizácii a marketingovým textom. Pochádza zo Sibíri, z mesta Novosibirsk. Pred štyrmi rokmi dostal jej manžel pracovnú ponuku zo Slovenska, tak sa presťahovali do Bratislavy, kde sa im veľmi páči. S Annou sme sa stretli na prvej BP a hneď sme si padli do oka. Vtipné je, že tri roky sme si plánovali stretnutie v Bratislave, aby sme sa nakoniec opäť objali v Budapešti. Niektoré veci jednoducho nenaplánujete J.

Prečo šla na konferenciu?

Anna je konferencii verná každý rok. Chodí sa tam vzdelávať a inšpirovať. Podľa nej si tam každý nájde svoje, či už ho trápi právnická otázka našej profesie, medicínske texty alebo technické problémy, ktoré súvisia s neustálym vývojom IT technológií. Vždy tam naberie veľa inšpirácií a je to pre ňu networkingové a vzdelávacie podujatie číslo 1. Anne sa tiež viac pozdával piatkový program. V kine bola podľa nej výborná atmosféra, rečníci dokázali lepšie udržať jej pozornosť a tak celkovo to bola šou.

Ako sa jej páčila a ktorí rečníci ju zaujali najviac?

Anne sa najviac páčil Michael Farrel, ktorý v piatok rozprával o potrebe, resp. zbytočnosti životopisov pre prekladateľov a tlmočníkov (navrhoval radšej vypracovať brožúru o našich službách) a v sobotu mal seminár o transcreation, čo je pojem, ktorý sa dostáva čoraz viac do popredia, pričom nikto poriadne nevie, čo si pod tým predstaviť (povedzme tvorivý preklad?). Ako lokalizátorka si tiež pochvaľovala štvrtkový špecializovaný seminár aj sobotňajšiu prednášku Egypťana Sameha Ragaba, ktorý sa venoval rôznym otázkam technických prekladov.

Príde aj na budúci rok?

Určite pôjde na BP aj budúci rok a tiež by bola najradšej, keby sa konala v Bratislave. Naše hlavné mesto za tých pár rokov spoznala a nevie si ho vynachváliť. Podľa nej má obrovský potenciál, je plné zaujímavých miest, hotelov, je v ňom čo vidieť, čo robiť a vraj tam aj dobre varia.

Čo hovorí na cenu lístka?

Na tohtoročnú BP si lístok nemusela kúpiť, pretože ho vyhrala. Vyhrať lístok je veľmi jednoduché – stačí si po absolvovanej BP konferencii nájsť desať minút času, vyplniť dotazník so spätnou väzbou... a potom už mať len šťastie. V každom prípade, na konferenciu by šla, aj ak by ho nevyhrala. Na BP si každý rok odkladá.

 

A ešte moja troška

Prečo som šla na konferenciu?

BP Conference som sa zúčastnila druhýkrát a bola pre mňa rovnako inšpiratívna ako pred tromi rokmi. Chystala som sa zúčastniť piatkového programu, pretože ma zaujal nový formát, ale lístok som dostala do daru od Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov, ktorej som sa celý minulý rok spolu s Ivom Poláčkom starala o fanpage. Vôbec som to nečakala a veľmi si to cením. Je to pre mňa ďalší dôkaz toho, že naozaj nič človek nerobí zadarmo a zbytočne. Každá snaha sa nejako vráti. 

Ako sa mi páčila a ktorí rečníci ma zaujali najviac?

Keďže sa venujem najmä prekladu literárnych a marketingových textov, tiež ma zaujal Michael Farrel s prezentáciou o tvorivom preklade. Prekvapivú reč si pripravila aj Iwona Piątkowska-Biarda, ktorá hovorila o dynamike príjmov (v princípe o rozvetvení oblastí pôsobenia aj na aktivity, ktoré nesúvisia s prekladom alebo tlmočením). Pútavo rozprával tiež Američan Johnatan Hide, ktorý sa s nami podelil o svoj model peňažného toku. Zaujal ma aj predseda Medzinárodnej federácie prekladateľov Henry Liu, ktorý sa dotkol témy strojového prekladu a budúcnosti našej profesie. Hovoril mi z duše. Súhlasím s tým, že stroje nás nenahradia, ale nie je ani na mieste chlácholiť sa predstavou, že sa nič nedeje. Treba investovať čas a peniaze do rozvíjania toho, čím dokážeme strojom konkurovať a teda do komunikačných schopností, kreativity, tímovej spolupráce a analytického myslenia.

Nuž a nakoniec, pre mňa boli okrem rečníkov a celkovej atmosféry naozaj nesmierne zaujímaví účastníci a najmä vyššie spomenuté dámy. Strávila som s nimi tri dni, počas ktorých som si oprášila ruštinu a zároveň spoznala Slovensko očami cudzinca. A veru to bolo príjemne spoznávanie. Raz darmo, cudzinci vidia u nás to dobré, čo našinec z frustrácie nad stavom vecí verejných akosi prehliada. Ak budem mať príležitosť, určite si nenechám ujsť ani BP Conference v roku 2018.

Barbora Kráľová

Komentáre k blogu