Dnes ráno mi volal Taras Buľba. Nie ten literárny, od Gogoľa. Tento je majiteľom agentúry pre tlmočenie, prekladové a jazykové služby (nejaká inovácia na trhu), výuku cudzích jazykov a ešte ďalšie rôznorodé aktivity typu „vybavíme za vás všetko“.  Tarasom som ho volám preto, lebo je Ukrajinec (národnosť zmenená). Nemám pamäť na mená agentúr a tobôž nie ich majiteľov. - Pany Mojšóva, dobry den. Áko sa mate? - Ďakujem za opýtanie, dobre. Ako Vám môžem pomôcť? - Mám jeden sudny preklad, urobite? - Jasne, urobím, s radosťou. - A skoľko pytate za necele četyri, vlastne tri a pol, no v podstate su to take volne popisane tri  a štvrť strany. Nyč ťážke, len rozsudok. Do francuštiny. Nuž, samozrejme. Každý vie, že prekladať slovenské rozsudky, čo naformulovali absolventi   právnických fakúlt, je vlastne brnkačka, súdni to robia so zatvoreným očami, a pritom si na nete vyberajú, kam pôjdu na dovolenku. Prechádzam do oficiálneho módu. - Za jednu normostranu súdneho prekladu zo slovenčiny do francúzštiny si účtujem 20 eur, pričom sa počíta každá začatá strana. Ticho plné šoku a prekvapenia na druhej strane telefónu. Po troch sekundách sa ozve vyčítavý hlas Tarasa: - Ale pany Mojšova, to je pre mojho kamarata a ja mu nemožem dať vyšiu sumu. Však taketo preklady idu po dvanacať, maximalne po petnacať euro. Som neúprosná príšera: - Dvadsať za stranu je moja cena, nemôžem Vám to spraviť za menej. - Ale takto nebudete mať robotu, uvidíte!,Taras prechádza do útoku. - Ale ja robotu mám!, zaúpela som. Práveže veľa! Preto zľavnené ceny nedávam! - A od koho teda máte toľko tej roboty? vyzvedá Taras. - Od všetkých! Od jednotlivcov, súdov, polície, prokuratúr! Nestíham! - Ale tí platia až po dvoch rokoch, viete? Toto by ste mali kešovku. Ved tentokrat to spravte za petnacať, a nabuduce sa dohodneme, čo? Klame, až sa práši. - Je mi ľúto, ale nie. Toto som vyslovila, ale myslela som si nasledovné: počúvaj, nechcem a nebudem robiť preklady rozsudkov, čo napísali slovenskí sudcovia, za petnácať! Chcem mať voľný čas, chcem byť s manželom a s deťmi, chcem ísť behať so psom! A účtujem si vyhláškových dvadsať éčiek za stranu, kým tú vyhlášku nezmenia! S tým sme sa civilne rozlúčili. A potom som si spomenula. Nie na jeho skutočné meno, ale na jeho tvár. A na auto, ktorým si prišiel vyzdvihnúť pred pár rokmi preklad. Uhovoril ma na pätnásť euro za stranu ("Veď sme kolegovia, ja mam pečiatku z ukrajinčiny, keby ste niekedy potrebovala"). Prišiel na čiernom sedmičkovom bavoráku. Vlastne ho chápem, chudáka, že musí ceny tlačiť dole. Vraj také auto veľa žerie.   PS Podobnosť s reálnymi osobami a udalosťami je čisto náhodná. :-) Stanislava Moyšová PPS - členovia SAPT môžu komentovať po prihlásení sa do svojho profilu, všetky ostatné komentáre musí schváliť admin, takže poprosím o strpenie, nie sme stále online, ale trikrát denne kontrolujem, či niečo nečaká na schválenie. Admin.  


 

Komentáre k blogu

  • Mária Mlynarčíková · 08. 03. 2015 o 14:47
    Nerozumiem celkom tomuto komentáru. Súdne preklady majú vyhláškou regulované odmeny. Je hlúposť, "predávať" ich za menej. Kolegyňa poukazuje na tento jav. Kto chce, môže samozrejme svoje odborné preklady rozdávať aj zadarmo, ale keď sa môžeme oprieť na "literu zákona" a nevyužijeme to, tak si nezaslúžime ani tých povestných 5,50
  • Juraj KASAR · 03. 03. 2015 o 01:50
    Celý ten opísaný rozhovor je vlastne scestný. Za tých pár minút, čo v telefóne zazneli tie kydy, by prekladateľ vytvoril väčšiu hodnotu (samozrejme, pokiaľ má prácu), ako je nejaký neistý prísľub "do budúcnosti".. Alebo sa mýlim?
  • Juraj KASAR · 03. 03. 2015 o 01:45
    Ale nechápem, čo sa sťažujete.. Držte si svoju úroveň, pokiaľ máte na rožky a kávu a je.. Dnes je demokracia a voľnosť. Učiteľky popri zamestnaní si rady privyrobia, ale tým je nejaká profesijná hrdosť vzdialená, keďže na ne tlačí muž a hladné detské krky..
  • Janka Lizakova · 18. 02. 2015 o 09:48
    Ano a su kolegovia ktori idu za pat, osem a pod., co uz nechapem vobec...a je ich zial vacsina.
    JL
  • Mária Mlynarčíková · 12. 02. 2015 o 13:28
    Tá cena vo vyhláške je minimálna voči štátnym orgánom. Inak je možné dohodnúť sa na inej cene. Čo zákonodárca vnímal tak, že je možné sa dohodnúť na vyššej cene a niektorí špekulanti to chápu tak, že cenu podlezú. Toto bude asi jedno zo slovenských špecifík :-)
  • Tomáš Donoval · 12. 02. 2015 o 07:53
    Nie je mi celkom jasné, ako môže niekto pýtať "zľavu" na niečo, čo má minimálnu cenu určenú vyhláškou. Uniklo mi niečo? "Však taketo preklady idu po dvanacať, maximalne po petnacať euro." Ak je toto pravda, nešpiníme si trochu do vlastného hniezda?