Nedávno sa konala v Budapešti zaujímavá medzinárodná konferencia pre prekladateľov a tlmočníkov na voľnej nohe. Organizátor, Csaba Bán, sľuboval, že zúčastnení na nej získajú bohaté vedomosti z najrôznejších oblastí zradného života prekladateľa a tlmočníka, zistia, ako fungujú kolegovia spoza hraníc, vymenia si skúsenosti, spriatelia sa... Skrátka, rozšíria si obzory. Zdalo sa mi to ako famózny nápad a napriek tomu, že cena za takúto roztopaš pre mňa bola dosť vysoká, rozhodla som sa namiesto handár investovať do obzorov a dôkladne z tej investície vyťažiť. Nuž, a tak som sa ocitla aj na seminári poľsko-talianskeho dua, pôsobiaceho v Londýne, The Freelance Box.   Rob na sebe a buď šťastný! Dievčatá, ktoré za seminárom stoja, Martu Stelmaszak a Valeriu Aliperta, poznám z virtuálneho sveta už dlhšie a tušila som, že mnohé rady a informácie som pri bezcieľnom blúdení internetom veľakrát čítala na rôznych blogoch (a veľakrát veľkoryso zabudla), ba aj zdravý rozum mi tak káže konať. Okrem toho, myšlienka semináru je založená na akejsi čarovnej škatuľke, do ktorej by si každý, kto sa ocitol vo vrtkavom postavení človeka na voľnej nohe, mal vložiť svoje krátkodobé a dlhodobé ciele a postupne ich plniť, až škatuľka ostane prázdna (prípadne sa bude zapĺňať stále novými a novými cieľmi, nech freelancer nezaspí na vavrínoch). S podobnými motivačnými nápadmi sa na celom svete, Slovensko nevynímajúc, roztrhlo vrece a občas človek aj paštétu otvára opatrne z obavy, že naňho vyskočí nejaký „motivátor“ s varovne vztýčeným ukazovákom a slovami: „Rob na sebe a buď šťastný, lebo uvidíš!“ (a našinec si pritom chce len tak nerušene bahniť v presvedčení, že je to tu nanič, nič sa nedá, nič nikam nevedie a všetko je zbytočné). Skrátka, bola som trochu skeptická. O to väčším prekvapením bolo pre mňa zistenie, že ešte aj ja, milovníčka notesov, písaniek a papierikov rôznych rozmerov počarbaných hieroglyfickými úlohami a cieľmi (ktoré však na papieri vyzerajú ako zrnká múdrosti životom skúšaného génia), som sa dala na predstavu suchopárnej škatuľky nahovoriť. A nielen to, ako som tak sedela na seminári, rozhodla som sa, že mojím prvým cieľom nebude (logicky) zapracovať na sebe a na všetkých tých veciach, na ktorých musím zapracovať, ak len nechcem do roka umrieť od hladu pre podmienky nastavené v našej roztomilo solidárnej krajine, ale dotiahnuť dvojicu, ktorá stojí za The Freelance Box na Slovensko, k študentom.  Že prečo? A prečo nie? Až na štyroch slovenských univerzitách u nás študenti získavajú vzdelanie potrebné pre prácu prekladateľa a tlmočníka a ja si myslím, že by sa im tak veľmi zišlo počuť všetky tie informácie o tom, ako na sebe pracovať a rozvíjať sa, o tom, že netreba čakať na zázrak, ani sa spoliehať na to, že škola ich na všetko pripraví, že by sa mali dozvedieť o podnikaní, marketingu, o tom, čo to vlastne je ponuka prekladateľských služieb, špecializácia, pripomenúť si, že ovládať cudzí jazyk dnes už naozaj nestačí, ale aj o tom, ako mať rád svoju profesiu a robiť jej dobré meno. A keď im to všetko veľmi zaujímavo zhrnú dve priateľské, praktické a charizmatické osôbky, ktoré ani nie tak dávno boli jedny z nich, možno si to všetko vezmú viacej k srdcu. Navyše, človeku vždy dobre padne pohľad na ľudí, ktorí sa vypracovali v naozaj silne konkurenčnom prostredí. Áno, mohli by sme namietať. V Londýne je veľa príležitostí... Ale v Londýne je aj kopa ľudí, z ktorých mnohí sú Poliaci a Taliani, a mnohí z nich vedia po anglicky, čiže jazykové kombinácie ako poľština – angličtina či taliančina – angličtina sú v tých končinách len sotva vyhľadávaná exotika. Škoda, že som na Martine blogy nenarazila v roku 2007, keď som sa ponevierala po Londýne a hľadala uplatnenie vo svojom odbore. Asi ich vtedy ešte nepísala a ak áno, neboli také známe, inak by sa mi nestalo, že aj ten jediný krátkodobý prekladateľský kurz na London Metropolitan University, ktorý ma zaujal (a ktorý som si v tom období mohla dovoliť), bol pre malý záujem zrušený. Nič to zato, nejako som to zvládla. Zapíšte si ciele Podľa istej často citovanej štúdie, vypracovanej v 50-ych rokoch minulého storočia raz na Harvardovej univerzite, inokedy na Yalovej univerzite, majú ľudia, ktorí si svoje ciele zapíšu, omnoho väčšiu šancu ich aj reálne dosiahnuť. A viete čo? Tá štúdia reálne vôbec neexistuje, ale v obchodných kruhoch si za tie roky táto teória našla toľko obdivovateľov, že sa samotnú štúdiu ex post rozhodli overiť sociológovia z Dominikánskej univerzity v Kalifornii a prišli na to, že je to naozaj tak. Žeby ďalšia motivačná fabulácia? Možno aj to, ale priznám sa, že potom čo som si svoj prvý cieľ do škatuľky vložila, potom, čo sa môj nápad stretol s okamžitými pozitívnymi ohlasmi na oboch stranách, po tom, čo som si prečítala nadšené a odobrujúce e-maily od ľudí, na ktorých som sa obrátila, a teraz, keď skutočne (a konečne) dopisujem tento oslavný elaborát, si hovorím... ono to asi fakt funguje! PS: Prekladatelia na voľnej nohe, ktorí ste sa z rôznych dôvodov nemohli zúčastniť konferencie v Budapešti, napíšte na sekretariat@sapt.sk, ak máte záujem o seminár The Freelance Box. (3. októbra). Keď už budú dievčatá na jeseň tu, prečo si ich nechať ujsť?

Barbora Kráľová  - @batushtek

in English: Ode to Joy from The Freelance Box An interesting conference for freelance translators and interpreters took place in Budapest recently. Organiser Csaba Ban had promised attendees that they would gain a wealth of knowledge in all areas about the treacherous lives translators and interpreters lead, learn how colleagues abroad work, exchange experiences and make friends with each other... In short, horizons would be broadened. To me it sounded like a phenomenal idea and even though the price for such pleasure looked quite high, I decided to invest into horizons instead of fancy clothes and get as much mileage out of it as possible. So this is how I found myself at a seminar featuring The Freelance Box, a Polish-Italian duo based in London.   Work on yourself and be happy! I’d known the girls behind the seminar, Marta Stelmaszak and Valeria Aliperta, for quite a while virtually and been suspicious that much of the advice and information I read on various blogs while procrastinating over an assignment (and benevolently forgot), yet common sense commands me to do what they suggest. Moreover, the idea behind the seminar is the metaphor of a magic box where the short and long-term goals of anyone who ever finds themself in the fickle status of a freelancer should be put, fulfilling them one by one till the box is empty (or rather to refill it with newer and newer goals so no freelancer could ever actually rest on their laurels). Such motivational ideas can be found all over the world, including Slovakia, and sometimes you’re afraid even to open a pack of Pringles because a little pop-up motivator is going to jump in front of your face, wag its finger and tell you:  “Work on yourself and be happy or else!” (and everyone here would only like to revel in their convictions that things are no good, nothing can be done about it, nothing will ever change for the better and everything is just useless). In other words, I was a tiny bit sceptical. How surprised was I to realise that even me, a huge fan of notebooks, notepads and various-sized post-it notes extensively scribbled with hieroglyphic tasks and goals (reminding me of the grains of wisdom found in a sorely tried genius), how I could have found the idea of an arid box interesting. I went even further... Sitting at the seminar, I decided that my very first goal was not going to be (logically) working on myself and all those things I would have to do to survive in my lovely country full of adorable solitary concepts. No, on the contrary, my first goal was going to be to get the couple standing behind The Freelance Box to Slovakia, to students of Translation Studies. Why? And why not? There are four universities in Slovakia where students can be educated about translation and interpreting and I’m really convinced they should hear a lot about self-development, learn more about business and marketing in the translation field, about what it really means to offer translation services, about specialisation, about the fact that speaking a foreign language isn’t really enough these days. Everyone should learn how and why to love the job they do and be worthy of it. And after all that has been presented to them by two friendly, down to earth and charming ladies, who were in the exact same position just a couple of years ago, they might take it more seriously. Besides, anyone can feel so good when they are confronted with people who have worked their ways up in a really competitive environment. Well, yeah, you can disagree... There are so many opportunities in London. That’s correct but there are also crowds of people, many of them Polish or Italian, and most of them can speak English so language combinations such as English – Polish or English – Italian can barely be thought of something exotic and in demand. It’s a shame that I hadn’t come across Marta’s posts in 2007 while I was roaming around London and seeking fulfilment in my field of study. Most certainly these self-development seminars weren’t as popular as they are today, or else it couldn’t have happened to me that the only short-term translation course at London Metropolitan University I was interested in (and actually able to afford) was cancelled due to lack of interest. Never mind, I managed anyway. Write down your goals An often quoted study from the 1950s, once mentioned at Harvard University and again at Yale, says writing down your goals helps you accomplish them. And do you know what? Even though the study is just an urban legend, it has gained so many fans in business circles over the years that sociologists at California’s Dominican University decided to prove after the fact whether it was true, and they succeeded. Could it be another motivational fabrication? It might. But to be honest, after having put my first goal in the box, and after receiving an immediate favourable response to my idea, and after having read excited e-mails from others endorsing it, I’ve decided to contact you and as I’m really (and finally) finishing this eulogizing article, I believe that... the magic freelance box might actually be working! PS: Freelance translators and interpreters in Slovakia who couldn’t attend the Budapest conference should feel free to contact sekretariat@sapt.sk and let us know your interest in The Freelance Box seminar. It would be a pity to miss such a lovely freelancing couple when they come to Slovakia this autumn, wouldn’t it?

Barbora Kráľová - @batushtek

 


 

Komentáre k blogu